Cesta domov

Tak sa nám pobyt v Osake pomaly končí a my balíme. Chalani sa už aj tešia domov, ja si moc nenavyberám, bo let sa nám nedá odložiť (ešte by to chcelo tak minimálne týždeň, aby sme sa pozreli všade tam, kde by sme chceli). V utorok 19.7.2005 ráno nastupujeme (opäť s ťažkými batohmi) na Nankai Railway, odbavujeme sa na letisku v Kansai (neletíme po prvý krát a tak tie rituály odbavenia už poznáme), posledná návšteva "smoking area", posledné úklony a úsmevy so zamestnancami letiska. Budú mi chýbať títo zdvorilí a úctiví japonci. Kiež by som sa sem ešte dakedy dostal.

V Helsinkách prestupujeme na malé lietadlo spoločnosti ČSA a dávame si vyprážané zemiaky a bravčové mäso (Karol má horúčku, grcia a stále spí, zrejme z únavy, bo sme toho moc nenaspali za ten týždeň). Nad letiskom v Ruzyni chvíľu krúžime, bo dolu je búrka a nakoniec šťastlivo pristávame. Pražské metro je hnusné a špinavé, pražské hlavní nádraží je hnusné, špinavé a plné somrákov. Nastupujeme do lôžkového vozňa (Karol spí ale už negrcia) a ráno sme v Kraľovanoch.

Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Hore