Slovenské a iné hudobné nástroje
Spracovala Žanetka Michalková a Tánička Suľová z 8.B triedy

Úvod

Hudobné nástroje zvyčajne zaujmú človeka už svojim krásnym výzorom, no najmä tým, že pekne znejú. Hudobné nástroje vznikli v dávnom staroveku. K prvým nástrojom patrili bubny.

Hudobné nástroje sa delia na 5 skupín:
  • samozvučné
  • blanozvučné
  • strunozvučné
  • vzduchozvučné
  • elektrofonické

Samozvučné nástroje

Sú historicky najstaršie. Najznámejšie sú:
  • hrkadlo
  • štrkadlo
  • bunkoš
  • klopačka
  • klepáč
  • škrabka
  • rapkáč
  • kastanedy
  • ostrohy
  • triangel
  • gong
  • gongové hry
  • tam-tam
  • činely
  • zvonce
  • zvony
  • čelesta
  • xylofon
  • drumbľa
  • krahulec
  • akordeón
  • harmonium
  • sklená harmonika
  • hudobný luk
  • štrbinový bubon
  • ústna harmonika

Hrkadlo

Hrkadlo má budiče zvuku v uzavretom púzdre. Najčastejšie býva guľovitého tvaru. Vydáva hrkavý zvuk, ktorý zdôrazňuje rytmickú zložku hudby. Hrkadlá má každý národ sveta. Najznámejšie sú hrkadlá mexické a kubánske, ktoré prenikli do orchestrov tanečnej hudby ako rumba gule. Používajú sa pri tancoch samba, rumba, kongo, marcha a bolero. Hrkadlá patria aj k prvým detským hračkám.

Štrkadlo

Aj tento samozvučný nástroj je natriasaný, budiče zvuku má upevnené na tyči. Vydáva štrkavý zvuk. Vyrába sa z kostí, dreva i z kovu. Patrí k najstarším a najrozšírenejším hudobným nástrojom. Slovenské štrkadlo má na drevenú tyč priviazané drevené komôrky, ktoré majú vo vnútri kamienky, vydávajúce štrkavý zvuk.

Rapkáč

Je samozvučný hudobný nástroj, ktorý má brnkací mechanizmus - ozubený valček s rukoväťou a unášač s jazýčkom. Zhotovuje sa z dreva.

Ostrohy

Ostrohy sú kovový nástroj udieraný o seba a natriasaný. Ostrohy vydávajú zaujímavý rytmický pôsobivý zvuk. Ostrohy sa pripínajú na nohy tanečníka a v slovenskej ľudovej hudbe sa používajú pri tancoch. Ostrohy použité v orchestri sú kovové plátky navlečené na silnejšom drôte s drevenou rukoviatkou.

Drumbľa

Tento malý kovový nástroj sa rozoznieva dychom hráča v ústnej dutine a brnkaním prstom na lamelku, ktorá z úst vyčnieva. Vyludzuje diatonický rad tónov, ktoré majú zaujímavé zafarbenie. Používa sa v mnohých ľudových hudbách, drumbľa je dnes známa aj ako detská hračka.

Bunkoš

Je nástroj natriasaný, so štrkavým zvukom. Môže ním byť obyčajná tyč, ktorou sa udiera do dlážky, alebo štylizovaný kyjak obitý plechom a klinčekmi, na ktoré sú navešané mosadzné krúžky, pliešky, retiazky alebo aj krahulce. Na oboch koncoch sú pribité plstené alebo kožené podušky, aby vyniklo štrkanie a nie búchanie.

Klepáč

Klepáč je hudobný nástroj zložený z dvoch telies, pričom sa jedným udiera o druhé. Kladivo a doska môžu byť oddelené alebo spojené. Klepáč môže mať jedno, dve i viac kladiviek.

Gajdy

Gajdy patria k jednoplátkovým vzduchozvučným nástrojom. Majú zásobník vzduchu a viachlasný prejav. Sú prastarým ľudovým nástrojom obľúbeným v staroveku i stredoveku. Dnes sú typickým nástrojom v Škótsku, na Sicílii, v Rumunsku, na Slovensku a v Čechách. Skladajú sa z jednoplátkových nesymetrických píšťal s otvoreným koncom. Jedna píšťala je melodická, ďalšie sú sprievodné burdonové. Podľa počtu sprievodných píšťal rozlišujeme dvojzvukové, trojzvukové a štvorzvukové gajdy. Zásobníkom vzduchu je mech z kože capa alebo barana. Vzduch sa do zásobníka čerpá malým mieškom, ktorý je pripevnený koženým páskom k zálaktiu a pohybom ramena sa dvíha a stláča. Primitívnejšie nástroje privádzajú vzduch do zásobníka hráčovými ústami, dýchaním. Hlavice píšťal sa ľudove nazývajú piskor a sú vsadené do zásobníka vzduchu. Tón gájd je mečivý, neschopný vibrácie. Rozsah zvyčajne 6 až 8 tónov, prejav diatonický, notácia v husľovom kľúči.

Hranové aerofóny - píšťaly

Slovenská ľudová hudba používa veľký počet hranových píšťal. Najzvláštnejšia je detvianska fujara a valašská dvojpíšťala. K známym slovenským nástrojom patrí aj šesťdierková hranová jarmočná píšťala.

Detvianska fujara sa skladá z píšťalovej trubice, tónotvorného zariadenia a vzduchovodu. Tónotvorné zariadenie je na hornom konci píšťalovej trubice. Vzduchovod je v menšej rovnej trubici, má náustnú trubičku dole a prevodovú trubičku hore, oba konce uzavreté. Detvianska fujara sa vyskytuje len na Slovensku.

Valašská dvojpíšťala má dve píšťalové trubice, tónotvorné zariadenie s príustnym kolíkom a vzduchovou štrbinou. Pravá píšťala má 6 bočných hmatových otvorov. Valašská dvojpíšťala sa rozoznieva nosným dychom.

Cimbal

Cimbal má rezonančnú skriňu lichobežníkového tvaru, rady napínacích a upínacích kolíkov, bočné pražce, sústavu kobyliek a veľké množstvo strún. Poznáme ho z hudobnej histórie i z národných kultúr. Rozoznieva sa úderom paličiek tvaru kladivka, lyžice alebo hokejky, pričom konce paličiek môžu byť opradené. Zaujímavé typy cimbalov sú čínsky jang-tjin, bieloruský, švédsky, slovenský (uhorský) malý cimbal a veľký cimbal, ktorý má aj tlmiace pedále.

Citara

Citara má rezonančnú skriňu doskového tvaru, na nej sú napnuté struny, prenášačom sú rôzne umiestnené kobylky. Pri hre je citara položená najčastejšie na stole, na zemi alebo na kolenách. Hráč jednou rukou skracuje struny, druhou brnká prstami, plektrom alebo kovovými prstencami. Je to od staroveku známy nástroj národných kultúr. Na Slovensku bola veľmi rozšírená.

Gusle

Najbežnejší slovenský názov pre husle je gusle. Aj v Juhoslávii sú gusle najrozšírenejším nástrojom. Majú veľmi zaujímavý tvar. Vyrábajú sa z jedného kusa dreva, miesto vrchnej dosky majú napnutú ovčiu, osli alebo zajačiu kožu. Krátky krk s mohutným kolíkom má má na konci krásne vyrezávanú hlavicu. Na kolík sa upína jediná struna z konského vlasia. Sláčik si zachoval prastarý tvar oblúka s rovným držadlom. Guslové melódie tvoria podstatnú časť ľudovej poézie v Juhoslávii.

Škrabka

Škrabka je hudobný nástroj zložený z dvoch telies, jedno má zvrásnený povrch, druhým sa pohybuje po zvrásnení a tak sa budí zvuk. Teleso so zvrásneným povrchom je rôzne tvarované. Patrí k obľúbeným nástrojom mnohých národov sveta. Osobitne známe sú škrabky z Latinskej Ameriky, ktoré pre svoj zaujímavý zvuk prenikli do orchestrov tanečnej hudby.

Tam-tam

Je to najväčší druh gongu čínskeho pôvodu. Používa sa v symfonickom orchestri ako voľne zavesený kovový kotúč a patrí medzi najhlbšie nástroje. Vzbudzuje dojem hrôzy, blížiacej sa katastrofy, pripomína zvuk veľkého vežového zvona. Používa sa v pianissime a fortissime. Notuje sa buď v basovom kľúči na notovej osnove alebo len na jednej linke.

Triangel

Je to voľne zavesený kovový trojuholník, do ktorého sa udiera kovovou tyčkou. Stal sa súčasťou symfonického orchestra, kde zjasňuje zvuk. Notuje sa najčastejšie v husľovom kľúči na tóne c2. Vírenie sa označuje notou s tri krát preškrtnutou nožičkou.

Lýra a kythara

Antickou gréckou hudbou sa začínajú dejiny európskej hudby. Lýra a kythara sú najznámejšie starogrécke brnkacie strunozvučné nástroje. Ich ozvučná skrinka vybieha do dvoch ramien. Lýra je zaoblená, kythara hranolovitá. Ramená sú spojené priečkou a od nej sa k ozvučnej skrini napínajú struny (7-11). Na lýru a na kytharu sa brnkalo prstami alebo brnkadlom. Obidva typy poznáme aj z iných národných hudieb. Lýra sa stala symbolom hudby.

Harfa

Harfa je hudobný nástroj trojuholníkového tvaru. Struny má bez hmatníka. Tvar sa v priebehu storočí a v jednotlivých národných kultúrach menil. Rám sa vyrábal z rôzneho materiálu, rôzny bol počet strún, ich ladenie. Pre európsku hudbu bol dôležitý vývoj ladenia a prelaďovania strún. Dnešná harfa sa prelaďuje prostredníctvom mechanizmu ovládaného pedálmi a má aj tlmiaci pedál. Typ pedálovej harfy je dokonalým sólovým nástrojom, stal sa súčasťou symfonického orchestra. Harfa je vysoká 175-180cm. Pri hre spočíva medzi kolenami, jej rezonančná skriňa je mierne naklonená k pravému plecu hráča. Pravou rukou sa hrajú vyššie, ľavou nižšie polohy tónov. Príznačným spôsobom hry je arpeggio, dajú sa tvoriť flažolety a triky. Notuje sa v husľovom a basovom kľúči. Je to kráľovský hudobný nástroj.

Lutna

Lutna má rezonančnú skriňu tvaru polovice dyne s pripojeným krkom, na ktorom je hmatník. V hornej časti krku sú upevnené kolíky na napínanie strún. Druhým koncom sú struny upevnené v strunníku - kobylke nástroja. Lutna bola hojne rozšírená už v starovekých národných kultúrach. V Európe najmä v 15. až 17. storočí patrila k najrozšírenejším hudobným nástrojom. Používala sa ako sprievod ku spevu. Väčšie lutny mávali aj sprievodné struny vedené vedľa hmatníka.

Viola

Viola má tvar a zloženie huslí, je len o 3-4cm dlhšia. Štyri struny sú ladené v kvintách, zapisuje sa v altovom kľúči, vyššie polohy v husľovom kľúči. Sláčik violy je o 1cm kratší ako husľový, prút sláčika je silnejší. Držanie nástroja a technika hry sú rovnaké ako pri husliach. Tón violy má tmavšie zafarbenie, znie lkavo, preto hráva clivé melódie. V orchestri má viola funkciu sólovú i sprievodnú.

Rohy

Rohy patria k najstarším nátrubkovým nástrojom, ich pratvarom bol zvierací roh. Vyrábali sa z mušlí, kostí, slonoviny, neskôr bronzu, cínu, mosadze. Majú oblúkovite zakrivený tvar trubice, ktorá sa kužeľovite rozširuje. Staroveké typy rohov slúžili na dorozumievanie, na signálne a oslavné účely. V európskej hudbe sú rohy známe od 12. storočia. Ich pôvodný tvar sa postupne menil na kruhovito zakrútený, ktorý sa v zásade zachováva dodnes. Rohy existovali v rôznych veľkostach a v rôznych typoch.

Zvonce

Zvonce sú natriasaný a udieraný nástrojznámy už v starovekých kultúrach a dodnes rozšírený po svete. Vibrátorom je plášť, budičom je srdce - vešadlo s guľkovitým závažím na konci, zavesené na vnútornom ušku a voľne pohyblivé. Zvonce sa vyrábajú z dreva, kovu i porcelánu, majú veľkosť 2-150cm. Zvony veľkých rozmerov plnili slávnostnú a signálnu funkciu.

Veľký a malý bubon

Veľký bubon a malý bubon sú dvojblanové rytmické nástroje orchestra, ktoré majú kovový plášť. Veľký bubon má priemer 75cm. Pri hre leží valcom na podstavci alebo stojí na kovových nôžkach na zemi. Tón sa budí údermi paličky s koženou hlavicou na jednu blanu. Notuje sa v basovom kľúči na tóne c. Najčastejšie sa píše spolu s činelmi na jednu notovú osnovu. Činel býva pripevnený na veľký bubon. Malý bubon má na spodnej blade pripevnené 3-4 kovové struny. Pri hre nástroj stojí na kovových nožičkách, alebo ho má hráč koženým pásom pripevnený na tele. Notuje sa v husľovom kľúči na tóne c2.