Cesta do Osaky



Vlak Kraľovany - Praha

V nedeľu 10.7.2005 sme na železničnej stanici v Kraľovanoch nastúpili o 21:00 hod. do lôžkového vozňa rýchlika Cassovia. V Prahe by sme mali byť ráno o pol šiestej a tak sme spáchali hygienické rituály a išli spať. Zamknutí na tri zámky, s notebookom, kamerou, foťákmi, cestovnými pasmi, letenkami, knižkami poistencov a dolármi schovanými pod paplónom lôžka.

Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Hore

Letisko Ruzyně

Po dvoch jazdách v pražskom metre a ceste autobusom z Dejvickej sme vystúpili na letisku Ruzyně. Nikto z nás ešte neletel lietadlom a tak nám chvílu trvalo zorientovať sa na letisku. Zamenili sme 100.-US$ za 10.000.-Yenov. Keď sme sa zbavili ťažkých batohov, do ktorých sme narýchlo pohádzali nožíky, nožničky a podobné ostré predmety, spýtali sme sa, či si máme batohy v Helsinkách prevziať a odovzdať do druhého lietadla. Nie. Ďalej sme sa spýtali, či strava v lietadle je v cene letenky. Áno. Nasledovala "pípšou" na detektore kovov, mňa si uniformovaný chlapík odviedol bokom, bo sa mu nezdal mobil a Marekovi zase pípali žuvačky a šnúrky do topánok. S palubnými lístkami sme sa vtrepali do našeho prvého lietadla.

Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma!
Hore

Let Praha - Helsinky (PRG-HEL)

Je to tu akési malé. To bola moja prvá myšlienka, keď sme vstúpili do lietadla. Chvíľu som sa stotžňoval s človekom trpiacim klaustrofóbiou. S chalanmi som sa dohodol, že ak sľúbia, že nebudú grcať, tak im nedám kinedryl. Sľúbili. A sľub dodržali. Fínske letušky nám prikázali pripútať sa a už sme štartovali. Pri štarte som mal veľmi príjemné pocity, ako to tak človeka tisne do sedadla. Dali sme si malé občerstvenie a kávu. Po fínsky si treba pýtať kavjé a tetuška letuška sa usmeje a naleje kávu. Chalani videli po prvý krát more (z výšky asi 11km). O chvíľu sme už pristávali v Helsinkách.

Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma!
Hore

Letisko Helsinky

Po vystúpení z lietadla sme sa zdržiavali v "transit area". I keď vo flanelke, vybral som sa nájsť "smoking area". Mali sme ešte 90 minút čas. Po pohľade na miestne hodiny sme čas čakania zredukovali na 30 minút, bo sme neuvažovali časový posun medzi Prahou a Helsinkami. Chalani zatiaľ anglicky podebatovali s tetuškami a zistili do ktorých že to gatí máme ísť na naše druhé lietadlo. Videli sme ho spoza skla. Toto lietadlo už bolo väčšie. Poslali sme posledné SMS a vypli mobily (v Japonsku o niečom takom ako Orange alebo T-Mobile ani nechyrujú).

Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma!
Hore

Let Helsinky - Osaka Kansai International Airport (HEL-KIX)

Opäť nás privítali (iné) fínske tetušky letušky. Dostali sme červené deky a sluchátka. Na opierkach na ruky bol jack na sluchátka a niekoľko tlačítok. Na voľbu kanálov sme prišli hneď. Jeden gombík ale po stlačení nerobil nič. Tak sme ho stláčali, až prišla tetuška letuška, že čo si prajeme a keď videla ako so záujmom stláčame ten gombík, povedala, že ten gombík je na privolanie letušky. Tak sa na chvíľu z letušky stal automat na diaľkové ovládanie. Škoda, že sa nedal programovať. Ten automat - letuška. V lietadle boli monitory s informáciami o lete (mapa, výška, rýchlosť, vonkajšia teplota, helsinský i osacký čas, čas do pristátia, ...). Leteli sme na rozhraní pevniny (bývalé štáty ZSSR) a mora vo výške 11km, vonkajšia teplota sa blížila k mínus päťdesiatke. Na večeru sme dostali paličky a jedlo. Tak sme jedli. Paličkami. Tetušky letušky nás častovali pitivom, dali sme si kavjé a jablčný džús. Prestavili sme si hodinky na osacký čas, sledovali západ slnka a čakali na východ slnka (ktorý nastal už o niekoľko hodín). Väčšina pasažierov sa zabalila do diek a driemali. Na monitoroch dávali nejaký film v japončine (na sluchátkach sa dal navoliť anglický zvuk). Získal som ďalšiu empirickú skúsenosť - záchody v lietadle nefungujú tak ako tie vo vlakoch. Po ránu tetušky letušky čosi servírovali a tak sme sa tešili, že nastáva kŕmenie divej zveri. Namiesto jedla sme dostali horúcu mokrú utierku. Tak sme sa (po vzore japonských pasažierov) poobtierali a o chvíľu sme sa dočkali raňajok (a paličiek). Dali sme si zelený čaj a sledovali japonské ostrovy pod nami. Tetuška letuška nám doniesla tlačivá pre japonskú imigrantskú políciu. Vyplnili sme ich a schovali. Pri pristávaní sme sa vnorili do hmly a tak sme z letiska Kansai skoro nič nevideli. Drobne mrholilo.

Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Hore

Letisko Kansai

Letisko Kansai je jeden z technických zázrakov. Je postavené na mori a s pevninou ho spája dlhý predlhý most. Po vystúpení z lietadla sme sa odviezli akýmsi "samohybom" na koľajniciach (bez šoféra) a postavili sa do fronty k pasovej a imigračnej kontrole. Odovzdali sme vyplnené tlačivá, do pasov sme dostali nálepky s termínom príchodu a platnosťou na 90 dní. Vyzdvihli sme si batohy a keďže nám bolo strašne horúco, vyšli sme von, že sa schladíme. Neschladili sme sa. Vonku síce mrholilo, ale teplota mohla byť tak okolo tridsiatky a vlhko ako v saune. Pomyslel som si na všetky tie elektronické zariadenia, čo sme so sebou vliekli (notebook, kamera, fotoaparáty, RCX kocka) a bol som presvedčený, že musia navlhnúť a pokaziť sa. Nestalo sa tak.

Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Hore

Vlak Kansai - Osaka (Nankai Railway)

Existuje viacero možností, ako sa z letiska dostať do Osaky. Loďou, autobusom alebo vlakom. Najlacnejšie vychádzal vlak Nankai Railway. Za 890.-Yenov stál na každej zastávke a za 1030.-Yenov bol vlak rýchlejší (taký ten čo nestojí všade). Cestovné lístky sa kupujú v automatoch a tak nám ich ujo vlakosprievodca po krátkom rozhovore (mapa + angličtina + ruky + nohy) na automate vyťukal. Cestovné lístky majú tvar malých kartičiek a vkladajú sa do ďalšieho automatu, ktorý otvorí priechod a na konci zase lístok vráti. V cieľovej stanici treba lístok zase strčiť do automatu, aby človeka vypustili von. Ak by sme lístok kdesi stratili, neviem ako by sme sa dostali von. Pri východe von automat totiž už lístok nevráti, iba vypíše Thank You. Vlak bol klimatizovaný a tak sme sa kochali pohľadom najprv na more (išli sme tým dlhým mostom z Kansai), potom na prímestské domčeky so záhradkami a mestskú spleť panelákov, až sme po pol hodine vystúpili na zastávke Shin-Imamiya. K hotelu sme to mali mať iba niekoľko minút. Samozrejme sme vystúpili na opačnú stranu ako sme mali a z pár minút sa stala dobrá štvrťhodina.

Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma!
Hore

Osaka

Opäť nás ovalila vlhkosť a horúčava. Už nepršalo, chodníky boli skoro suché. No zato z nás cícerkom tiekol pot. Toto je iný svet (zase hlboká to moja myšlienka), architektúra ako na socialistickom sídlisku, úzke chodníky a širokánske viacprúdové cesty. A strašne veľa bicyklistov chodiacich po chodníkoch. Ale nie po niektorom okraji. Kade tade kľučkovali pomedzi peších ľudí, sem tam zazvonili, spomalili. A ľudia im nenadávali. Zaujímaví ľudia, akoby sa ani neponáhľali a o tom, čo je to rozčuľovať sa, vôbec nevedeli. Motkali sa po chodníkoch, poradili kadiaľ ísť a klaňali sa. Sami medzi sebou, nám, my im. Snažili sme sa držať ľavej strany chodníka Ak sme sa na nejakého domorodca usmiali a uklonili sa, aj on sa usmial na nás a uklonil sa nám. Autá jazdia po ľavej strane. Ďalšia vec, ktorou som bol fascinovaný, boli semafóry. Po zasvietení zeleného panáčika som sa snažil čo najrýchlejšie prebehnúť na druhú stranu cesty v očakávaní, že v prostriedku naskočí červený panáčik. Nenaskočil. Naschvál sme čakali na druhej strane cesty a asi po pol minúte začal zelený panáčik blikať a až po ďalších asi 10 sekundách zasvietila na prechode pre chodcov červená.

Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma!
Hore

Hotel Raizan

Ubytovali sme sa na deviatom poschodí, zhodili batohy a zapli klimatizáciu. Za chvíľu bolo v izbe ako v chladničke. Ba skôr v izbičke ako v izbe. Na šírku mohla mať tak meter sedemdesiat a na dĺžku necelé tri metre a o zárubňu dverí som si spočiatku pravidelne búchal hlavu. V hoteli boli dva typy izieb, western (s klasickou posteľou) a japan (s rohožou na spanie). Ďalej bola v každej izbe chladnička, televízor, video, župan, šlapky (to ako prezúvky), dva uteráky, jeden menší a jeden veľký, zubná kefka, popolník a samozrejme klimatizácia. V niektorých izbách bol stolík so stoličkou. Marek objavil na najvyššom poschodí práčovňu, všetky gombíky ako inak, v japončine. Záchody boli spoločné pre celú chodbu, zvlášť pre mužov a zvlášť pre ženy. Na záchodoch boli ďalšie šlapky. Chvíľu sme si oddýchli a vyrazili sme do ulíc Osaky.

Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma! Zväčši ma!
Zväčši ma!
Hore