Časopis Chleb(v)níček - stariny 2000-2001

Rodičom prváčikov

Dostatok času má  dieťaťu ostať na raňajky, úpravu  postele a na cestu do školy.

Dúfame, že ste dieťaťu ešte pred jeho  nástupom do školy  ukázali cestu, kadiaľ bude chodiť a naučili ste ho, ako sa má na ulici správať. Je potrebné ho naučiť pravidlám pre chodcov, aby sa bezpečne dostalo do školy, aj zo školy  domov.

Obliekanie a obúvanie má byť účelné, dostatočne pohodlné a primerané počasiu. V zime mu oblečte svetrík, ktorý si môže ľahko zobliecť. Po návrate zo školy sa má dieťa prezliecť do iných šiat a školské oblečenie pekne si uložiť do skrinky. Nikdy nemá nosiť obuv na bosú nohu a topánky si má po návrate zo školy vyčistiť.

Raňajky majú byť výdatné a dieťa má mať na ne dostatok času. Mali by pozostávať z mliečneho nápoja, z chleba, masla, k čomu pridajte syr alebo med, prípadne džem. Každé dieťa by malo denne vypiť aspoň pol litra mlieka. Na desiatu stačí krajček chleba so syrom a hlavne ovocie alebo zelenina. Dieťa už doma treba viesť k tomu, aby si pred jedlom umývalo ruky. Už v prvej triede má dieťa vedieť, ako sa správať v jedálni a ako používať príbor. Preto má aj doma jesť príborom; učíme ho riad odkladať zo stola, aby to samostatne vedelo robiť aj v školskej jedálni. Nezabúdajte na olovrant. Večera má svojím zložením dopĺňať obed.

Voľný čas dieťaťa treba rozdeliť na zábavu a na vypracovanie domácich úloh. Pre prváčika je najvhodnejším časom na písanie úloh čas medzi 15.-18. hodinou. Vyhraďte doma dieťaťu sobitný pracovný kútik, kde si bude môcť pokojne napísať úlohy. Pracovný kútik pripomína dieťaťu prácu a treba dozerať, aby pracovalo skutočne sústredene. Ak si prváčik nezvykne na primerané tempo a na sústredenú prácu, vedie to u neho k povrchnosti a z povrchnosti vznikajú chyby a sklon k lajdáctvu.
 
V prvých triedach má dieťa školskú tašku nosiť na chrbte a súčasne treba  dozerať na to, aby do školy nosilo každý deň len tie veci, ktoré nevyhnutne potrebuje. Dlhým sedením sa dieťa rýchlo unaví. Stôl má dieťaťu siahať na koniec hrudnej kosti. Stolička má byť taká vysoká, aby sa dieťa nohami opieralo o dlážku. Čítať  má pri stole. Knihu má držať od očí 30-50 cm. Svetlo má  padať z ľavej strany. Ak dieťa musí nosiť okuliare, naučme ho nosiť ich aj v škole. 

Nezabúdajme, že dlhé vysedávanie  pred televízorom škodí zdraviu  dieťaťa. V tomto veku má dieťa spať 11-12 hod. Pred spaním sa má dieťa umyť teplou vodou - najvhodnejšie je sprchovanie. Večerné umývanie zubov by malo byť už samozrejmosťou. Aj od Vás, milí rodičia, si to vyžaduje, aby ste vo všetkom  boli svojmu dieťaťu vzorom.


Rozhovor s . . .

Mgr. Marcela Sojčáková, * 14.5.1978  Dolný Kubín, býk



  
Putovanie za remeslami  a živnosťami po Chlebniciach

Výšivkárstvo a čipkárstvo sú príbuzné remeslá. Výšivkárstvo ako spôsob ozdoby textilu, kože a pod. vznikalo už v prvom tisícročí nášho letopočtu. Rozvoj čipkárstva sa začal iba v 16. storočí (v Taliansku).

Pri výšivkárstve sa používajú  stužky, šnúrky, vystrihovačky, koža, korálky či kovové pliešky. No v čipkárstve kraľuje výhradne niť. Mnohé vyšívané veci priam kvitnú v prekrásnych krojoch skoro po celej našej vlasti. Mnohé dediny sa ku krojom vracajú najmä pri slávnostných príležitostiach. Aj medzi nami v Chlebniciach žije vychýrená tkáčka domácich kobercov, návrhárka ľudových krojov a kostýmov ktorá ešte aj dnes šije a vyšíva chlebnické kroje. Dnes vám predstavujeme prostredníctvom rozhovoru so žiačkami 6.B triedy pani Helenu Furielovú, rod. Hajdúchovú.



A čo my v škole? Skúsme chytiť do rúk ihlu a plátno. Možno sa nám podarí vyšiť pekný darček pre tých najmilších priateľov, rodičov, súrodencov....


Dňa 29.10.2001 bola na besede medzi žiakmi 6-9 triedy p. Anna Vojvodová z kriminálnej polície v Dolnom Kubíne. Žiakov oboznámila s významom pojmu priestupok a trestný čin. Mnoho žiakov si počas besedy i po nej uvedomilo, že aj také chytanie rýb v blízkom potoku, či rieke Orave bez rybárskeho lístka je trestný čin a pri náhodnom „ dolapení“  takéhoto „ rybára“ bude mať zápis v registri trestov. Nepríjemným sa môže stať aj stretnutie pána policajta a maloletého chlapca alebo dievčaťa ako sa preváža na dopravnom prostriedku, ktorým môže byť motorka, traktor, či nebodaj auto. Maloletý, ktorý sa dopustí takéhoto priestupku nedostane vodičský preukaz do 20 veku života. Tak čo chlapci oplatí sa riskovať? A to už pravdaže nespomínam ublíženie na zdraví sebe, alebo druhým. Všetko má svoj čas.


Test trpezlivosti

Ak budete pozorne čítať nasledujúce riadky, dozviete sa, čo možno ešte neviete. Samozrejme iba o sebe. Čítajte a odpovedajte áno, alebo nie.

1. Hneváš sa, ak musíš na niekoho čakať?
2. Ked sa začne vlniť televízna obrazovka, počkáš či sa o chvíľu neustáli?
3. Máš zlú náladu, ak nevieš vylúštiť hlavolam?
4. Veľmi sa hneváš, ak ťa niekto predbehne v rade na chlieb?
5. Vysvetľuješ niečo kamarátovi a on stále nechápe.Vysvetlíš mu to pokojne ešte raz?
6. Máš nasporené peniaze na očakávanú príručku. Dozvieš sa, že o dva mesiace vyjde v kvalitnejšom vydaní. Počkáš s nákupom?
7. Vypočuješ si dlhý a nudný príbeh až dokonca?
8. Máš nejakú záľubu, ktorá vyžaduje trpezlivosť?
9. Keď je v obchode dlhý rad, vzdáš nákup?
10. Stojíš pred telefónnou búdkou 10 minút. Pani dnu nie a nie skončiť. Čakáš trpezlivo ďalej?
11. Večer pred vysvedčením zaspávaš ťažko a v obave, aké bude?
12. Myslíš si, že spolužiaci pracujú pomalšie ako ty?
13. Dostaneš list. Čítaš ho hneď pri schránke?
14. Počkáš na kamaráta, ak mešká pol hodiny?
15. Keby si mal(a) po ruke výsledky tohto testu, prečítal(a) by si si ich ešte pred jeho riešením?

Vyhodnotenie:

Za áno v otázkach 2, 4, 5, 6, 7, 8, 10, 14  je jeden bod.
Za nie v otázkach 1, 3, 9, 11, 12, 13, 15 je jeden bod.
Body sa sčítajú.

15–12 bodov
Máš naozaj heslo „Trpezlivosť ruže prináša., úplne v krvi. Tvoja trpezlivosť je skvelá. No nie je občas za ňou ukrytá pomalosť, lenivosť a snaha nemať problémy?

11–5 bodov
Zlatá stredná cesta! Trpezlivosť tam kde má byť, činnosť, nadšenie, zapálenie za vec, zdravá nespokojnosť tam, kde je to potrebné. Blahoželáme!

4–0 bodov
Ach, až tak ti unikajú nervy medzi prstami? Trpezlivosťou a s pokojom nájdeš viac radosti s priateľmi, vo výsledkoch svojej práce aj v záľubách! Jednoducho–každý deň. Tréningom sa, ver mi, veľa zmení!


Žiacke výmysly

Poézia je to, keď nedopisujeme riadok až do konca.
Narodil som sa na strome, lebo otec hovorí, že som z druhej vetvy.
Gejzír je vodopád, ktorý tečie opačne.
Naša chrbtica je zložená z mnohých stavovcov.
Blcha je tvor, ktorý neodlišuje človeka od psa.
Para je voda, ktorá sa potí.
Žirafa je predĺžený kôň.


Dňa 10.10.2001 k nám prišla Ľubomíra Čabajová, ktorá nám porozprávala o tom kde bola a čo zažila. Jej rozprávanie bolo o Izraeli, kde bola jeden rok aj desať mesiacov. Pracovala na farme. Najviac ma zaujalo rozprávanie o židovskom národe a ich spôsobe života. Zaujímavý bol príbeh o chudobnej žene, ktorá ležala na zemi so svojím dieťaťom a obchodník jedného stánku po nej hrozne kričal, aby odišla. Rozprávala o bohatých dievčatách, ktoré chodia zahalené, o židovských sviatkoch a o pozvaní na ten najlepší čaj aký ešte nepila. Jej rozprávanie bolo zaujímavé a prezradila nám veľa poznatkov o ďalekej krajine- Izraeli.




Detský čin roka

Neviete čo to je? Je to súťaž, kde mali žiaci napísať svoj dobrý skutok. Aj tohtoroční ôsmaci sa o to pokúsili. Ponúkame vám dva z nich:

Hra

Raz som sedel na lavičke a pozoroval ako sa vozí môj malý bratranec Adrián na traktoríku. Chcel sa otočiť, ale zrazu sa mu traktorík prevrátil a Adrián spadol na zem. Rozplakal sa. Zdvihol som ho a utíšil. Jeho mama bola práve v obchode. Zobral som Adriána na ruky, ukázal som mu nášho psa a traktorík sme odtiahli na okraj cesty. Bol veľmi rád. Posadil som ho vedľa mňa a spolu sme čakali na jeho mamu. Keď jeho mama prišla, spýtala sa, čo sa stalo. Povedal som, že spadol z traktoríka a ja som ho zdvihol zo zeme. "Nepostrážil by si ho ešte chvíľu ?", opýtala sa. Mala ešte malú Katku a musela si vybaviť nákup. S veľkou radosťou som povedal, že jej ho postrážim. Keď som išiel Adriána zaniesť domov, teta ma pochválila. Mal som z toho dobrý pocit.

Výlet

Raz sme sa celá rodina vybrali na výlet do horského prostredia. Bolo to cez prázdniny. Pred tým sme na našej roli ja a otec urobili ohnisko a lavičky. Je tam veľmi pekné prostredie a na lúke máme provizórne volejbalové ihrisko. Hrám sa na ňom so súrodencami, rodičmi a inými príbuznými. Zrazu v kríkoch niečo zapraskalo. Všetci sme to zbadali, ale nik to nebral vážne. Ďalej sme hrali volejbal a iné hry. Iba keď sa tu z kríkov vyrútil obrovský starý, šedivý medveď. Všetci spanikárili a utiekli preč na lúku. Počúvali a pozerali sme sa, kde sa pobral. V tom brat skríkol: "Áu, moja noha!" Zbadali sme, ako od neho uteká vretenica. Otec a ja sme ho odniesli domov. Tam sme zavolali záchranku. V nemocnici bol tri týždne. Nakoniec vyzdravel. Toto bol asi môj najlepší skutok, a potom som sa cítil naozaj dobre.

Šťastie človeka nezávisí od toho, aké veľké pole orie, koľko ľudí ho pozdravuje, na ako drahej posteli odpočíva, ale od toho ako je dobrý.




Každý rok k nám privítajú prváci. Ako sa páči v škole tým najmenším, zisťovali žiačky J. Petričiaková a M. Suľová z 8.B triedy. Na otázky: "Páči sa ti v škole? Prečo?" odpovedali žiaci 1.A a 1.B triedy.



Čo nového vo svete kníh a filmov

Milí mladí čitatelia, keď sme už raz prišli na tento svet, musíme si to tu poriadne "omrknúť", aby nám nič podstatné neuniklo, aby sme sa vedeli potešiť a učiť sa viac na vlastných ako na cudzích chybách a tiež, aby sme sa čo najmenej nudili. Človek, ktorý nevníma druhých, nepočúva ich názory ani varovania, skončí s pocitom opustenosti a krivdy. Niečo je tu však stále pripravené zaplašiť zlú náladu, priniesť nové nápady, potešiť a pomôcť odpútať sa od vlastných problémov. Iste už každý tuší, že je reč o knihe, ktorá je nám milá už svojou zvláštnou väzbou a vôňou papiera. Bol by to azda ten najťažší hriech, prežiť svoj život a nezoznámiť sa s najväčšími spisovateľmi a ich príbehmi. Preto aj my začíname s novou rubrikou: Čo nového vo svete kníh a filmov. Ako prvý Vám predstavujeme dievčenský román Keď sa zaľúbiš. Je to úsmevný ľúbostný príbeh, kde sa Summer splní dievčenský sen. Dávid, najúžasnejší chlapec na svete, túži s ňou byť každý deň, každú minútu... Všetko funguje výborne, kým sa na scéne nezjaví Ann, ktorá zbiera chlapcov ako trofeje. Teraz chce Dávida. Ako len dokáže Summer čeliť takej vypočítavej potvore? No to sa už dočítate v knihe, ktorej autorkou je Julie Gorwoodová.


Kolja

Radi pozeráte zaujímavé filmy? Ak áno tak si nenechajte ujsť práve tento. Je to príbeh o malom ruskom chlapcovi, ktorý sa volá Kolja. Jeho matka sa vydala za Čecha, kvôli tomu aby mohla emigrovať do Nemecka. Chlapec ostal sám, a tak ho dali jeho nevlastnému otcovi. Zo začiatku je smutný, ale neskôr si začína zvykať. Ak chcete vedieť ako sa skončí ich príbeh pozrite si tento film. Možno sa trošku zasmejete a kde tu vypustíte nejednu slzičku. Určite však nebudete mať pocit, že ste zbytočne premárnili čas.



Rozhovor s ...

Mgr. Michal Hunčaga (kňaz), * ­ 11.1.1964 Ružomberok, kozorožec

    Prečo ste sa stali kňazom?
To je veľmi ťažká otázka. Budem nad ňou rozmýšľať celý život. Vyjadrené stručne: chcel to Boh, neviem prečo práve mňa, ale prijal som jeho vôľu.

    Čím ste chceli byť, keď ste boli malý?
Chcel som byť letcom. Myslel som si, že vládne nad vzduchom. Páčilo sa mi to. Okrem toho ma bavilo pestovanie.

    Čoho?
Čohokoľvek.

    Čo Vás najviac bavilo v škole?
Slovenský jazyk, chémia (vždy som mal jednotky).

    A nebavilo?
Maľovanie.

    Ktorý šport obľubujete?
Beh v prírode, plávanie, cyklistika a turistika.

    Vaša prvá láska?
Bol som vtedy asi v deviatke, ale už ani neviem ako sa volala. Prvé lásky sú také, že ona väčšinou o tom nevie.

    Čo najradšej čítate?
Veľmi rád čítam. Moja obľúbená kniha je Antoine De-Exupéry - Malý princ, Biblia

    Obľúbené jedlo?
Halušky s kapustou, ovocie a surová zelenina.

    Obľúbená farba?
Predtým modrá, teraz asi zelená.

    Ste fanúšik hokeju alebo futbalu?
Som fanúšik kvalitného futbalu aj hokeju.

    Aký druh hudby máte rád?
Melodickú, slovenskú ľudovú, obdivujem folklórne slávnosti. Mám rád hudbu, pri ktorej som vyrastal, napr. Elán, Václav Neckář a Marika Gombitová.

    Čím by ste boli, keby ste neboli kňazom?
Som vyučený elektrikár a štyri roky som pracoval v Istebnom.

    Čo si rád pozriete v televízii?
Šport, psychologické a prírodopisné filmy.

    A čo rozprávky a zábavné relácie?
Rozprávky pozerám málokedy. A zábavné relácie veľmi zriedka.

    Ako by ste sa ohodnotili? Vaše vlastnosti?
Z tých dobrých určite pracovitosť, a to, že nerád klamem. A zlé vlastnosti: niekedy som výbušný a tvrdohlavý.

    Páčia sa Vám vyučujúce metódy v škole?
Niektoré áno, niektoré nie. Treba viac práce s počítačmi a na deti klásť viac zodpovednosti. Nesúhlasím s nehodnotením niektorých predmetov. Treba sa viac rozprávať o učive.



1. NOVEMBER
Sviatok všetkých svätých

2. NOVEMBER
Pamiatka zosnulých


Okienko do prírody

Jesenné plody - šípka

Šípka je ker, ktorý rastie vo voľnej prírode. Zbiera sa v októbri (keď sú jej plody červené). Plody zbierame na čaj a džem. Čaj zo šípok je dobrý pre veľký obsah vitamínu C. Šípky na džem sú najlepšie po prvom mraze. Ker šípky dorastie na jeden a pol, vo výnimočných prípadoch až dva metre.

Zasmejme sa

Do školy prišiel inšpektor. Bola práve hodina zemepisu. Učiteľ vysvetľoval o zemeguli, moriach, ... Keď skončil výklad, inšpektor sa opýtal jedného žiaka:
- Prečo je os na glóbuse naklonená?
Žiak stál, nevedel odpovedať. Inšpektor sa spýtal druhého, tretieho, ... Nevedel nikto. Spýtal sa teda učiteľa.
- Pán inšpektor, to sme už taký dostali.

Na hodine matematiky:
"Žiaci, polovica je vždy polovica, nemôže byť väčšia ani menšia polovica, ale väčšia polovica z vás to aj tak nepochopí."

Žiaci mali na hodine slovenčiny vytvoriť vety, v ktorých by použili slovo Yeti. Za každú vetu dostali jednotku.
Anička: "Yeti žije vysoko v horách."
"Jednotka."
Janko: "Nie je isté, či Yeti žije."
"Jednotka."
Zuzka: "Yeti je snežný muž."
"Jednotka."
Móricko: "Ja viem dve vety. Je ty zima? Je ty puk."

Na jednej z prvých hodín autoškoly hovorí inštruktor mladej dáme: "Slečna, pozor na stromy. To sú také veci, ktoré 60 rokov stoja bez pohnutia a potom vám znenazdajky skočia do stredu cesty."


Hádanky

Uhádneš?

Po hore chodilo, nešuchlo.
Po vode chodilo, nečľuplo.
Čo je to?

Prišla k nám potvora,
Nazrela do dvora.
Na každom kolíčku
Nechala trošičku.
Čo je to?


Chvíľka poézie

Majster "N" je veľký fiškus
Má v ruke samý pokus.
Uvádza reláciu "Objavy"
Rýchlo nám niečo dobré objaví.

Pri ňom sa nikto nenudí,
Každého zapojí do hry.
Má nové pokusy
Nech to každý skúsi.


Čo nového vo svete kníh a filmov

Už v minulom čísle ste sa zoznámili s rubrikou "Čo nového vo svete kníh a filmov". V tomto vydaní by sme Vám chceli predstaviť knihu Skrýša v horách a film Život je krásny.

Knihu Skrýša v horách som čítala cez letné prázdniny. Je to príbeh malého chlapca, ktorý mal rád svojho psa. Ten mu jedného dňa utiekol. Počas beznádejného hľadania zažil veľa dobrodružstiev. Nakoniec ho našiel. Ukrýval sa v horách, pretože sa bál ľudí, ktorí mu ublížili. Chlapec si ho svojou láskou získal a priviedol domov. Táto kniha je určená pre všetky vekové kategórie. Ručím za to, že sa Vám bude páčiť.


Radi pozeráte filmy o láske? Nie len o tej medzi mladými ľuďmi, ale aj o láske rodičov k deťom. Práve o takej je tento film. Volá sa Život je krásny. Je to citlivý príbeh na už spomínanú tému. Odohráva sa počas 2. svetovej vojny, kedy Židov doslova "odvliekali" do koncentračných táborov. Ocitnú sa tam aj dvaja manželia so sotva štvorročným synom Joshuom. Keďže tieto tábory sú pod prísnym vedením vojakov, rodičia (hlavne otec) sa prostredníctvom klamstva snažia priviesť nič nechápajúceho chlapčeka na iné myšlienky. Slzy na seba určite nedajú dlho čakať. Vyberte sa do videopožičovne a požičajte si tento film. Uvidíte, že ho oceníte nielen vy, ale aj celá vaša rodina.

 

CHA-CHA :) CHI-CHI

Učiteľ sa hnevá: "keby tí v zadných laviciach boli tak ticho ako tí v stredných laviciach, ktorí čítajú komiksy, potom by mohli tí v prvých laviciach nerušene spať."

"Prosím ťa, prečo chceš zajtra do školy moje hodinky?" čuduje sa otecko. "Budeme časovať slovesá."


Aký som?

Nad touto témou sa zamysleli naši šiestaci. Ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si nasledujúce príspevky.

Myslím si, že moja najlepšia vlastnosť je ochota pomôcť. Snažím sa pomáhať rodičom, súrodencom, priateľom a zvlášť starým rodičom. Som rada, že môžem odmeniť rodičov pri nákupoch a lebo pri upratovaní, ktoré nás čaká každú sobotu. Najviac sa teším na sviatky, keď máme pomáhať pri pečení a varení. V lete pracujem v záhrade, na poli a najradšej kopem zemiaky. Som ochotná pomôcť spolužiakom, keď potrebujú nejakú pomoc. Najväčšiu radosť mám vtedy, keď riešim s mladšou sestrou domácu úlohu.


Ako všetci rodičia, tak aj moji, vždy keď niečo urobím, rozprávajú, že po kom vlastne som. Na rad idú všetci naši predkovia z maminej a otcovej strany. Máme debatu na celý večer. Veľmi dobrú vlastnosť som zdedil po dedkovi. Bola to trpezlivosť. Nevyvedie ma hocikto z miery. Viem dokončiť načatú prácu, aj keď sa mi nedarí a musím pri nej sedieť aj hodiny. Ani ochota mi nie je cudzia. Rád pomáham slabším a starším ľuďom. Hlavne mojim starým rodičom. Aby som nehovoril iba o dobrých vlastnostiach, mám aj veľa nedostatkov. Som veľmi nerozhodný a neviem si presadiť svoj názor. Prispôsobujem sa kamarátom. Keď k tomu pridám svoju lenivosť, moji rodičia majú čo robiť, aby ma prevychovali. Myslím si, že sa im to darí. Svojou láskavosťou ma vedú k tomu, aby som svoje nedostatky vedel zvládnuť a prekonať.



Určite sa tešíte na Mikuláša. Veď maškrtné jazýčky a brušká si v tento deň prídu na svoje. Veselá nálada vládne nielen doma, ale i v škole. Možno však neviete, odkedy a prečo sa tento sviatok oslavuje. Nasledujúce riadky Vám to prezradia, a preto si ich pozorne prečítajte!


To by bolo asi všetko, čo som Vám chcela prezradiť. Dúfam, že som Vás svojim článkom zaujala.



Kde sme boli ...


Dňa 20. októbra sme sa, spolu s mojimi najlepšími kamarátkami L. Šuffákovou a A. Moresovou, zúčastnili na trojdňovom výlete v Zázrivej. Úlohou tohto stretnutia bolo rozšírenie si vedomostí, zlepšenie schopnosti komunikovať. Ukázali nám, ako možno zmysluplne využiť svoj voľný čas. Túto akciu iniciovala Pedagogicko psychologická poradňa, ktorá pracuje v Dolnom Kubíne. Ak budú mať deti dostatok záujmov a záľub, nebudú siahať po drogách - to bola hlavná myšlienka podujatia a ja s ňou plne súhlasím. Bolo nám tam fajn. Hrávali sme sa zábavné hry, spievali piesne, ktoré boli sprevádzané príjemnými zvukmi gitary a večer sa konali diskotéky. Na izbách, ktoré boli moderne zariadené sme boli po troch až štyroch. V jedálni sme sa stretávali na raňajky, na obed a na večeru. Na jedlo sa nemôžem sťažovať, ale mohli nám toho dať viac. Najkrajší zážitok som získala posledný deň. Bola ním jazda na koni. Domov sme sa vracali trošku unavení z nočného ponocovania, no v našich ešte detských srdciach sa nachádzala radosť z príjemne prežitého víkendu. Stretli sme sa tam s našimi rovesníkmi z celej Oravy.


Viete, že ...

Aj tento rok sa konala súťaž v streľbe zo vzduchovky? Pán riaditeľ, ktorý nás aj trénoval, vybral štyroch žiakov - Jozefa Števku, Tatianu Balážovú, Patrika Meľu a Pavla Špavora. Trénovali sme od začiatku októbra takmer každé popoludnie. Súťaže sa však zúčastnili len traja ôsmaci, ktorí boli najlepší. Konala sa 16.novembra. Atmosféra bola na začiatku uvoľnená, ale postupne sa stupňovala. Strieľalo sa zo vzdialenosti 10 metrov. Každý žiak mal nástrelný terč. Do ostatných piatich terčov sa strieľalo po päť rán, z ktorých sa vyhodnocovali výsledky. Pri vyhlasovaní výsledkov tam už väčšina škôl nebola. Tí, ktorí zostali, s napätím čakali, ako sa to všetko skončí. Naše družstvo bolo prvé a dúfame, že sa umiestnime aj na krajskom kole, ktoré sa koná 7.decembra v ZŠ Martina Kukučína


"AIDS" - nielen choroba

Jedného dňa prišla za nami pani učiteľka Meľová s návrhom, či by sme sa zúčastnili súťaže o "AIDS", ktorá sa konala 1.decembra. My sme neodmietli a pustili sme sa do práce. Prišiel deň súťaže. Všetko sme si ešte zopakovali a potom sme išli do Dolného Kubína. Konalo sa to v Domčeku. Súťažilo 8 skupín po 3 členov. My sme boli tiež tri: Michaela, Terka a Janka. Súťažné body: test, tvorba a kufor. Celkom dobre sme to zvládali, i to, na čo sme ani nepomysleli. Dobre sme sa zabávali, najmä pri súťaži "KUFOR". I keď sme nevyhrali zlaté políčka, platilo pre nás heslo: "Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa." Za účasť na súťaži sme dostali vecné ceny: pero a pravítko.


Lucia

Skúste si v kalendári nalistovať 13.december. Zistíte, že má meniny Lucia. Určite viete, že to nie je úplne obyčajný deň. Veď je spojený s mnohými poverami a predpoveďami, ktoré sú určené najmä pre dievčatá. Ak sa chcete zabaviť, prečítajte si niektoré z nich:

Chlapci na papierikoch
13.12. si vystrihni 12 malých papierových ústrižkov a na každý z nich napíš meno chlapca. Každý deň zahoď 1 ústrižok. Ale pozor! Nesmieš sa pozrieť, akého chlapca si zahodila. 24.12. ti ostane posledný ústrižok. S chlapcom, ktorý je na ňom napísaný, sa "dáš dokopy". (Prvý papierik zahoď už 13.decembra.)

Chlapci v haluškách
Priprav si tradičné (nie kysnuté) cesto. Pohárom vykroj tri kolieska. Medzitým si na trio ústrižky napíš mená troch chlapcov. Papieriky polož na kolieska a opatrne ich zroluj na halušky. Ponor ich do vriacej vody. Prvú halušku, ktorá vypláva na hladinu vody vyber von a pozri sa dnu. Za toho chlapca, ktorý tam bude napísaný sa vydáš.

Predpovedajúce olovo
Na lyžičke nad ohňom roztav olovo. Potom vlej tekutinu do studenej vody. Olovo stuhne a vytvorí sa ti nejaký predmet. Ten rozhodne, čím bude tvoj nastávajúci... Ak ti napr. vznikne kniha, vydáš sa za vedca atď.

Prajeme vám veľa šťastia pri predpovedaní svojej budúcnosti ...


Ak ste sa zabavili, skúste sa pre zmenu niečo nové naučiť. Kto bola sv. Lucia? Čítajte a dozviete sa.

Podľa životopisov bola Lucia mladá, bohatá Sicílčanka z mesta Sarakúzy. Otec jej zomrel veľmi skoro. Matka ju vychovávala podľa sv. mučeníkov. Jej príkladom bola sv. Agáta. Keď jej zomrela matka, mala sa práve vydávať. Oznámila snúbencovi, že zo svadby nič nebude. Začala svoj majetok rozdávať chudobným. Sklamaný mladík ju obžaloval pred úradmi z toho, že je kresťanka. Preto ju uväznili a predviedli pred súd. Sudca prikázal, aby okolo nej zapálili oheň a obliali ju smolou. Oheň síce vzplanul, ale tela sa nedotkol. Potom kat vrazil do jej hrdla nôž. Podľa neskoršej legendy vypichli Lucii pri mučení oči, ktoré sa, položené v miske, stali jej znakom, spolu s plameňom a svietiacou lampou.


Rozhovor s ...

Mgr. Anton Domáň, * ­ 3.7.1947 Tuchyňa okr. Ilava, lev

Pochádza z 6 člennej rodiny. Rodičia boli učitelia. Prví dvaja súrodenci zomreli. Najstarší je lekár, sestra je zdravotná sestra a ďalší brat je drevomodelár. Sú ženatí a majú 2 a 3 deti. Stretávajú sa na Všech svätých a matkine narodeniny.



Rozhovor s ...

Benedikt Suľa, * 7.9.1960 Trstená, panna

V poslednej dobe sme si všetci všimli, ako naša škola opeknela. Prispela k tomu drevenička, maľovanie a tiež "zlaté" ruky nášho školníka, spod ktorých vyšiel ako posledný vyrezávaný erb Chlebníc. Preto nás zaujímalo najmä to, kedy a kde sa maľovať a vyrezávať naučil. V mene všetkých zvedavcov sa pýta Táňa Balážová z 8.B.



Jarka Bakancová píše básne od 4. triedy. V roku 2000 poslala niekoľko svojich básní do súťaže "Literárny Kežmarok" . Dodnes síce odpoveď na svoju tvorbu nedostala, ale je ochotná podeliť sa so svojimi pocitmi aj s ostatnými spolužiakmi. Do nášho školského časopisu sme pre vás vybrali Jarkinu báseň "Môj rodný kraj". Možno vás inšpiruje k tomu, aby ste aj vy chytili pero do ruky a pokúsili sa o vlastnú tvorbu. Ak sa vám to podarí, môžete sa prezentovať v našom časopise.




Blíži sa Marec - mesiac knihy, preto je vhodné aspoň pár slovami spomenúť túto tichú a vernú priateľku človeka. Môžeš spolu s ňou snívať, zabaviť sa, oddychovať. Ponúka ti možnosť spoznať neznáme krajiny, nahliadnuť do dávnej minulosti, či predstaviť si ďalekú budúcnosť. Určite ti pomôže lepšie pochopiť a spoznať nielen seba samého, ale i ľudí okolo teba. V krajine fantázie, ktorú ti otvára práve kniha, máš možnosť stať sa kým chceš a zažiť to, o čom len tajne snívaš. Preto nezabudni a aspoň občas siahni po tejto tichej a nenápadnej spoločníčke. Je jedinou priateľkou, ktorá je vždy po ruke.

Súčasťou našej školy sú nielen žiaci a učitelia, ale aj ostatní, ktorí prispievajú k tomu, aby sme sa tu všetci cítili dobre. Medzi týchto ľudí patria aj pani upratovačky a pani kuchárky. Aby sme sa o nich dozvedeli niečo viac, položili sme im zopár otázok:


Za ochotnú odpoveď ďakujeme pani Strakovej a pani Ťapajnovej.


Za ochotnú odpoveď ďakujeme pani Furjelovej a pani Suľovej.


Vieš to?

Nielen ľadový medveď a iné zvieratá z oblasti severného pólu majú ako potravu radi ryby, ale aj mnohé zvieratá z iných oblastí si na nich pochutia.

Zvieratá severného pólu
Severný a Južný pól sú najstudenšie oblasti. A predsa na póloch žijú mnohé zvieratá. Okrem dvoch sú všetky obyvateľmi Severného pólu. Ktoré sú to?


Malí básnici z 3.B triedy prispeli do nášho časopisu krátkymi básničkami. Myslíme si, vzhľadom na to, že rýmovali po prvýkrát, že sa im naozaj podarili. Niektoré z nich sú na titulnej strane. Posúďte sami:







Okienko do prírody

Ochraňuj prírodu!

Deň vtákov a deň stromov sú sviatkami prírody. Vedci odporúčali sláviť ich každý rok. Les je skrýšou v prírode divo žijúcich zvierat. Väčšina vtákov si v ňom stavia mäkké hniezdočká v hustých korunách stromov, v kríkoch a v bútľavých stromoch. Les je rovnako domovom rastlín i živočíchov. Ak ideme do lesa, musíme to rešpektovať. Keď pomaly a tichúčko kráčame lesom, počujeme ako nám pod nohami šuští suché lístie, praskajú suché konáre, švitoria vtáčiky. No my buďme tichúčko, nerobme krik! Nemo pozorujme život v lese, takto veľa vecí spozorujeme bez toho, aby sme rušili pokoj jeho obyvateľov.

Mnohí si vôbec neuvedomujú, aké je to nemiestne, keď vykrikujú a palicami tlčú do stromov, kríkov a húštin, alebo keď uháňajú po lese na bicykloch a plašia zvieratká. Často hádžu kamene na hniezda, prípadne pustošia zákonom chránené rastliny alebo hubia chránené živočíchy, ktorých hodnota je neoceniteľná. Les nie je smetisko. Porozhadzované prázdne plechovky alebo porozbíjané fľaše môžu poraniť zvieratká. Tieto odpadky sa nerozložia tak, ako opadané lístie - z odhodených plastových fliaš alebo téglikov ani z vybitých monočlánkov nikdy nebude lesný humus. Niekde sú v lese tabule, ktoré na tento problém upozorňujú výletníkov. Ak sa budete potulovať po lesoch, nezabudnite, čo ste doteraz počuli a ochrane prírody.


Koľko rokov má strom?

Na prechádzke v lese si sa určite stretol s čerstvo vypíleným stromom, možno si aj posedel na jeho pni. Ak si ho pozorne prezrel, kým si sa posadil, videl si na ňom kruhy rozličných veľkostí. Pokiaľ strom rastie, v každom roku pribudne jeden kruh, preto sa tieto kruhy nazývajú letokruhy. Ak spočítaš letokruhy, budeš vedieť koľkoročný bol tento vypílený strom. No nie každý strom má letokruhy. Napríklad v horúcich oblastiach tropického pásma, kde je stále leto, nie tak ako v Európe, zbytočne by si na pni hľadal letokruhy.


Kde sú na svete najstaršie a najvyššie stromy?

Je to v Kalifornii. Strom je zmenšenina obrovského mamutieho smreka. Pri jeho kmeni nielen deti, ale aj dospelí sa cítia ako trpaslíci. Takéto stromy sa evidujú a dávajú sa im aj mená. Ich vek sa odhaduje na 4000 až 5000 rokov. Dosahujú výšku 70 až 90 metrov, čo zodpovedá 25 až 30 poschodovému domu.



Rubrika: Urob si sám

Veľkonočné ozdoby

Na jar kvitne zlatý dážď. Z papiera vystrihnuté vtáčiky zaves na jeho vetvičky. Krídelká s telíčkom spoj tak, že prerušovanou čiarou naznačené linky zastrihni a zasuň do seba. Medzi krídelká prevleč šnúrku a už máš hotovú ozdobu do izby.

Obleč natvrdo uvarené veľkonočné vajíčko! Príjemne tým prekvapíš mamičku. Na obrázku nakreslené vzory prekopíruj na farebný papier a vystrihni. Môžeš použiť aj biely papier, ale potom ho musíš vyfarbiť. Nakoniec lepidlom zlep obidva konce.








Lesy - naše zelené zlato

Všetci vieme, že apríl je mesiac lesov. Na naše lesy ba sme však mali myslieť po celý rok. Sú nenahraditeľným bohatstvom, ktoré si zaslúži našu starostlivú ochranu.

Čo si o tom myslia žiaci našej školy? Prečítajte si ukážky zo slohových prác ôsmakov a dozviete sa.

Hovorí sa, že kto nemá rád lesy, nemá rád ľudí ani sám seba ...
... V lese sa cítim voľne. Zo srdca mi spadnú ťažkosti, keď sa započúvam do spevu vtáctva. Mali by sme si chrániť a vážiť naše zelené zlato. Aby si naši potomkovia, keď nás tu nebude, mohli povedať: "To boli ale statoční a pracovití ľudia, keď nám tu zanechali také bohatstvo." Správajme sa tak, aby sme sa nielen my mali dobre, ale aj zvieratá a vtáctvo, ktorým les poskytuje domov.

Lesy sú pýchou našej planéty. Sú pľúcami Zeme. Dodávajú kyslík, aby mohol na našej modrej planéte existovať život. Lesy skrývajú rôzne tajomstvá. Stačí sa len pozrieť do dažďových pralesov. Až nám dych vyrazí, koľkým zvieratám poskytujú domov a potravu ...
... Nie vždy ľudia dobre nakladajú s týmto zlatom. Mnoho stromov polámu a zničia bez rozmyslu. Je to škoda. Veď skúste ísť po daždi do hory. Čo myslíte, čo to s vami urobí? Ak budete zhlboka dýchať a nasávať do pľúc čerstvý vzduch, hneď vám bude príjemnejšie. Naberiete novej chuti a sily prebíjať sa životom ...


Pokémonská mánia


Takéto a ešte mnohé iné otázky zaznievajú v dnešnom období z mnohých médií. To, či sa tento problém týka aj detí našej školy, sme zisťovali v triedach 1. až 4. ročníka.

Názov POKÉMON pochádza z anglického pocket monster - vrecková príšerka. Je to zberateľská kartová hra, ktorá vznikla v roku 1999 v Japonsku. Deti sú ňou priam posadnuté. Kupujú sladkosti, oblečenie, obrázky s pokémonmi, ktoré sú mnohokrát značne predražené. Týmto problémom sa zaoberá mnoho ľudí s rôznymi názormi. Naša anketa nám snáď pomôže vytvoriť si ten vlastný. Pýtali sme sa:

    1. Dovolia ti rodičia pozerať túto rozprávku?
- niekedy áno, niekedy nie
- dovolia mi to podľa toho akú majú náladu
- veľmi nie a ja ich neprehováram
- nevedia o tom, že ich pozerám, lebo mám televízor vo svojej izbe

    2. Prečo to pozeráš?
- zaujíma ma to, lebo sa tam bijú
- baví ma to, lebo Pikachu bojuje
- páči sa mi to
- páčia sa mi postavičky
- nepozerám to
- už to nepozerám, lebo je to zakázané

    3. Kupuješ si ich, kto ti dáva peniaze?
- áno, niekedy nájdem peniaze pred obchodom
- áno, ocino aj mama
- niekedy, mama
- kupujem ale nie často, peniaze mi zostali z narodenín
- áno, sporím si na ne sama
- áno, dáva mi mama
- áno, dáva mi ocino

    4. Koľko na to míňaš denne?
- 10 Sk
- 5 Sk
- 2.50 Sk
- 2.30 Sk
- 20 Sk
- 3.50 Sk
 

Detský čin roka

Chceli by sme vás informovať o projekte, ktorý prebieha pod záštitou Ministerstva školstva SR. Organizuje ho spoločnosť Whirpool. Minulý rok sa do tejto akcie zapojili šiestaci. Chceli by sme vám touto cestou ponúknuť možnosť zapojiť sa tiež. O čo vlastne ide?

Všetci si určite prajeme, aby bolo dobra okolo nás viac. Preto by sme mali aj sami niečo urobiť, aby to bolo tak.

Musíme si uvedomiť, že jedno veľké dobro sa skladá z veľa malých dobríčok, z každodenných malých dobrých skutkov. Skúste napísať o tom, ako pomáhate mamičke či starým rodičom. O tom ako ste možno niekedy pomohli kamarátom, spolužiakom či úplne cudziemu človeku. Každý príspevok musí obsahovať kategóriu, do ktorej má byť skutok zaradený, meno žiaka, triedu a presnú adresu školy.

Kategórie:


Dôležité je, že za každý príspevok venuje spoločnosť Whirpool jednu symbolickú korunu inštitúciám, ktoré sú na finančnú pomoc odkázané. Napríklad krízovému centru Nádej deťom v Banskej Bystrici.

Urobme teda jeden spoločný dobrý skutok za našu školu. Napíšte o svojom skutku, dajte list triednej pani učiteľke a my list pošleme. Pomôžeme spolu deťom, ktoré to potrebujú. Ešte jedna zaujímavosť - minulý rok sa 71554 slovenských detí zapojilo do projektu Detský čin roka. Pridajte sa k nim!


Veľkonočné sviatky sú už za nami. Určite máte mnoho zážitkov, ktoré sú s nimi spojené. Poteší nás, ak sa rozhodnete podeliť s nami o ne. My by sme vám chceli porozprávať o tom, ako sa oslavovali kedysi. Či to bolo zaujímavejšie a veselšie ako dnes, to posúďte sami.

Keď bola moja stará mama mladá, prežívala Veľkonočné sviatky ináč ako my dnes. Po pôste, ktorý bol dosť dlhý, prišla Veľkonočná nedeľa. V ten deň dala mama starej mame ráno na 1. svätej omši posvätiť všetko jedlo, ktoré potom počas sviatkov jedli. Neboli to také dobroty, ako máme teraz my. Boli to údená šunka, makovník, šišky a varené vajíčka - dobroty, na tú dobu dosť vzácne. Potom prišiel očakávaný Veľkonočný pondelok. Dievky sa už od včasného rána schovávali po pôjdoch a šopách. Ale mládenci boli šikovní a ponachádzali ich bez problémov. Zaviedli ich k najbližšiemu potoku a tam ich poriadne vyoblievali studenou vodou. Keď skončila oblievačka, pozvali mládencov dnu a skromne ich pohostili. Popri tom si veselo zaspievali a zatancovali. Ak by náhodou nejakú dievku neokúpali, hovorilo sa, že do roka oprašivie. Na druhý deň bol šibací utorok. Vtedy mali dievčatá možnosť odplatiť sa chlapcom za kúpačku šibačkou.



Spočiatku sme trénovali raz do týždňa, a to v stredu. Po výbere najlepších hráčov sme mali tréning dvakrát v týždni. Pred súťažou v Kňažej (obvodné kolo) sme sa povzbudzovali k víťazstvu. Mysleli sme si, že to budú ťažkí súperi. Na naše prekvapenie tam boli len dve družstvá: Kňažia a my. Vyhrali sme 19-10. Smiali sme sa na tom ako hádžu. Neskôr nám prezradili, že je to brankársky spôsob, ktorý sa ťažko chytá. Po tomto víťazstve sme mali viac sebavedomia. Verili sme, že vyhráme aj okresné kolo. Pred ním sme sa ešte párkrát stretli na tréningu. Na súťaž sme vyrazili v stredu. Bola medzi nami veľká nervozita, ale keď sa odpískalo na prvý zápas, opadla. Bez zaváhania sme vyhrali so ZŠ Janka Matušku. Spriatelili sme sa s hráčmi z Kňažej, nad ktorými sme tiež vyhrali. Posledný zápas sme hrali so ZŠ Martina Kukučína. "Nabili" sme ich prekvapujúco vysoko. Prvé miesto sme si odniesli s hrdosťou a šťastím.


Gratulujeme chlapcom k víťazstvu a prajeme im ešte veľa športových úspechov.


Vybíjaná - dievčatá

Dňa 19.4.2001 sa v našej telocvični konalo okresné kolo vo vybíjanej dievčat. Zúčastnili sa ho 4 družstvá. Naše tvorili šiestačky a piatačky. Na začiatku sme sa rozohrávali. Potom sa začal prvý zápas, v ktorom sme hrali aj my. Na balkóna nás vytrvalo povzbudzovali žiaci z iných ročníkov, atmosféra bola výborná. Keď prebehli všetky zápasy, nastalo vyhodnocovanie. Pán riaditeľ vyhlásil výsledky a potvrdil, čo sme už vedeli. Vyhrali sme! Všetci nám tlieskali a veľmi sa tešili, spolu s nami, z tohto víťazstva.


Rozhovor s ...

Jozef Strapec, * 26.8.1948 Chlebnice, panna

Narodil sa v Chlebniciach a pochádza z deviatich detí. Základnú školu vychodil tu, pri ktorej stavbe pomáhal aj jeho ročník. Ďalej študoval na SOU v Martine. Neskôr, keď sa oženil si urobil aj priemyslovku v Tvrdošíne. V televízii si rád pozrie Televízne noviny. Rád varí jedlá s mäsom a vymýšľa nové recepty. Číta historické romány, svetovú literatúru a našu klasiku. V zime beháva na bežkách a v lete rád chodí do poľa a na turistiku. A čo jeho funkcia predsedu?



Film - seriál: Divoký anjel: STV1 18:05 hod

Tento argentínsky seriál iba nedávno zažiaril na našich obrazovkách. Má 270 častí. Jeho hlavnými predstaviteľmi sú slávna speváčka Natalia Oreiro (Milagros) a Fernando Aranda (Ivo). Milagros smelá, vtipná ale aj citlivá a Ivo bohatý a namyslený, ale taktiež citlivý sa aj napriek tomu, že ona je slúžka v ich dome, do seba zaľúbia. Ak si teda prajete stráviť najbližší rok pravidelným sledovaním citlivých ľudkov v podvečerných hodinách, prajeme vám nové a nové vzrušujúce zážitky a nečučte blízko pri obrazovke, aby ste si nepokazili očičká.


Kniha - Ľudo Ondrejov: Zbojnícka mladosť

Hlavný predstaviteľ tejto zaujímavej knihy je Jerguš Lapin s jeho matkou a súrodencami. Autor tu dokonale zobrazil scenériu dedinského prostredia a tiež jeho ťažké detstvo. V knihe sa môžete dozvedieť o jeho príbehoch, napr. ako si chcel skrotiť divú mačku a tiež o snahu polepšenia svojich rovesníkov. Ďalším pokračovaním je kniha Jerguš Lapin, kde sa z malého chlapca stal smelý zbojník ako jeho otec, s ktorým mali veľa spoločného.


Životné prostredie človeka

Medzi človekom a jeho životným prostredím existujú vzájomné vzťahy. Človek pôsobí na životné prostredie a naopak, životné prostredie vplýva na človeka. Životné prostredie je krajina, kde žijú a vykonávajú svoje základné životné činnosti živé organizmy, teda aj človek.

Človek ovplyvňuje životné prostredie. Znečisťuje ho ťažbou nerastných surovín, vyrubovaním stromov (v odlesnenej krajine je nedostatok vody), nadmerným spásaním trávy, výrobnou činnosťou (pri každej výrobe vzniká priemyselný odpad). Tuhý odpad sa ukladá na skládkach - spôsobujú nepríjemný zápach. Kvapalné odpady sa vypúšťajú do riek, jazier, morí - ohrozujú zdroj pitnej vody. Plynný odpad sa vypúšťa komínmi do ovzdušia - nebezpečné pre človeka sú exhaláty obsahujúce olovo, arzén a ortuť. Odpad vytvárajú aj tepelné a jadrové elektrárne. Doprava prepravuje suroviny, výrobky a ľudí, no nepriaznivo vplýva na životné prostredie. Pôsobí naň hlukom, chvením, vírením prachu, vypúšťaním škodlivín do ovzdušia.

Vo svete sa objavilo v posledných desaťročiach mnoho civilizačných chorôb. Najrozšírenejšie sú choroby ciev, choroby srdca, obezita a rakovina.

Problémy životného prostredia sú celosvetové. Vytvárajú sa medzinárodné ochranárske organizácie, národné parky a chránené krajinné oblasti.

Je potrebné chrániť naše životné prostredie. Musíme šetriť a recyklovať odpad.



Naše úspechy

Pytagoriáda

Dňa 29.3.2001 sa do nemocničnej školy nahrnuli najlepší matematici základných škôl nášho okresu. Z našej školy to boli nasledovní žiaci:


Ste zvedaví ako to prebiehalo?

Rozdelili nás do tried tak, aby pri sebe nesedeli žiaci z tej istej školy. Položili pred nás papier s pätnástimi príkladmi a zadali nám čas 60 minút. Kto odovzdal skôr a mal vypočítaných 10 a viac príkladov, prirátali mu body aj za čas. Po ukončení súťaže odchádzali žiaci vyrovnaní a sebaistí. Vedia totiž, že na súťaži je hlavné zúčastniť sa.