Spracovala
Žanetka Michalková a Tánička Suľová z 8.B triedy
Úvod
Hudobné nástroje zvyčajne zaujmú človeka už svojim krásnym výzorom, no
najmä tým, že pekne znejú. Hudobné nástroje vznikli v dávnom staroveku.
K prvým nástrojom patrili bubny.
Hudobné nástroje sa delia na 5 skupín:
- samozvučné
- blanozvučné
- strunozvučné
- vzduchozvučné
- elektrofonické
Samozvučné nástroje
Sú historicky najstaršie. Najznámejšie sú:
- hrkadlo
- štrkadlo
- bunkoš
- klopačka
- klepáč
- škrabka
- rapkáč
- kastanedy
- ostrohy
- triangel
- gong
- gongové hry
- tam-tam
- činely
- zvonce
- zvony
- čelesta
- xylofon
- drumbľa
- krahulec
- akordeón
- harmonium
- sklená harmonika
- hudobný luk
- štrbinový bubon
- ústna harmonika
Hrkadlo
Hrkadlo má budiče zvuku v uzavretom púzdre. Najčastejšie býva
guľovitého tvaru. Vydáva hrkavý zvuk, ktorý zdôrazňuje rytmickú zložku
hudby. Hrkadlá má každý národ sveta. Najznámejšie sú hrkadlá mexické a kubánske, ktoré prenikli do
orchestrov tanečnej hudby ako rumba
gule. Používajú sa pri tancoch samba, rumba, kongo, marcha a
bolero. Hrkadlá patria aj k prvým detským hračkám.
Štrkadlo
Aj tento samozvučný nástroj je natriasaný, budiče zvuku má upevnené na
tyči. Vydáva štrkavý zvuk. Vyrába sa z kostí, dreva i z kovu. Patrí k
najstarším a najrozšírenejším hudobným nástrojom. Slovenské štrkadlo má na drevenú
tyč priviazané drevené komôrky, ktoré majú vo vnútri kamienky,
vydávajúce štrkavý zvuk.
Rapkáč
Je samozvučný hudobný nástroj, ktorý má brnkací mechanizmus - ozubený
valček s rukoväťou a unášač s jazýčkom. Zhotovuje sa z dreva.
Ostrohy
Ostrohy sú kovový nástroj udieraný o seba a natriasaný. Ostrohy
vydávajú zaujímavý rytmický pôsobivý zvuk. Ostrohy sa pripínajú na nohy
tanečníka a v slovenskej ľudovej hudbe sa používajú pri tancoch.
Ostrohy použité v orchestri sú kovové plátky navlečené na silnejšom
drôte s drevenou rukoviatkou.
Drumbľa
Tento malý kovový nástroj sa rozoznieva dychom hráča v ústnej dutine a
brnkaním prstom na lamelku, ktorá z úst vyčnieva. Vyludzuje diatonický
rad tónov, ktoré majú zaujímavé zafarbenie. Používa sa v mnohých
ľudových hudbách, drumbľa je dnes známa aj ako detská hračka.
Bunkoš
Je nástroj natriasaný, so štrkavým zvukom. Môže ním byť obyčajná tyč,
ktorou sa udiera do dlážky, alebo štylizovaný kyjak obitý plechom a
klinčekmi, na ktoré sú navešané mosadzné krúžky, pliešky, retiazky
alebo aj krahulce. Na oboch koncoch sú pribité plstené alebo kožené
podušky, aby vyniklo štrkanie a nie búchanie.
Klepáč
Klepáč je hudobný nástroj zložený z dvoch telies, pričom sa jedným
udiera o druhé. Kladivo a doska môžu byť oddelené alebo spojené. Klepáč
môže mať jedno, dve i viac kladiviek.
Gajdy
Gajdy patria k jednoplátkovým vzduchozvučným nástrojom. Majú zásobník
vzduchu a viachlasný prejav. Sú prastarým ľudovým nástrojom obľúbeným v
staroveku i stredoveku. Dnes sú typickým nástrojom v Škótsku, na
Sicílii, v Rumunsku, na Slovensku a v Čechách. Skladajú sa z
jednoplátkových nesymetrických píšťal s otvoreným koncom. Jedna píšťala
je melodická, ďalšie sú sprievodné burdonové. Podľa počtu sprievodných
píšťal rozlišujeme dvojzvukové,
trojzvukové a štvorzvukové gajdy. Zásobníkom
vzduchu je mech z kože capa alebo barana. Vzduch sa do zásobníka čerpá
malým mieškom, ktorý je pripevnený koženým páskom k zálaktiu a pohybom
ramena sa dvíha a stláča. Primitívnejšie nástroje privádzajú vzduch do
zásobníka hráčovými ústami, dýchaním. Hlavice píšťal sa ľudove nazývajú
piskor a sú vsadené do zásobníka vzduchu. Tón gájd je mečivý, neschopný
vibrácie. Rozsah zvyčajne 6 až 8 tónov, prejav diatonický, notácia v
husľovom kľúči.
Hranové aerofóny -
píšťaly
Slovenská ľudová hudba používa veľký počet hranových píšťal.
Najzvláštnejšia je detvianska fujara a valašská dvojpíšťala. K známym
slovenským nástrojom patrí aj šesťdierková
hranová jarmočná píšťala.
Detvianska fujara sa
skladá z píšťalovej trubice, tónotvorného zariadenia a vzduchovodu.
Tónotvorné zariadenie je na hornom konci píšťalovej trubice. Vzduchovod
je v menšej rovnej trubici, má náustnú trubičku dole a prevodovú
trubičku hore, oba konce uzavreté. Detvianska fujara sa vyskytuje len
na Slovensku.
Valašská dvojpíšťala
má dve píšťalové trubice, tónotvorné zariadenie s príustnym kolíkom a
vzduchovou štrbinou. Pravá píšťala má 6 bočných hmatových otvorov.
Valašská dvojpíšťala sa rozoznieva nosným dychom.
Cimbal
Cimbal má rezonančnú skriňu lichobežníkového tvaru, rady napínacích a
upínacích kolíkov, bočné pražce, sústavu kobyliek a veľké množstvo
strún. Poznáme ho z hudobnej histórie i z národných kultúr. Rozoznieva
sa úderom paličiek tvaru kladivka, lyžice alebo hokejky, pričom konce
paličiek môžu byť opradené. Zaujímavé typy cimbalov sú čínsky
jang-tjin, bieloruský, švédsky, slovenský (uhorský) malý cimbal a veľký
cimbal, ktorý má aj tlmiace pedále.
Citara
Citara má rezonančnú skriňu doskového tvaru, na nej sú napnuté struny,
prenášačom sú rôzne umiestnené kobylky. Pri hre je citara položená
najčastejšie na stole, na zemi alebo na kolenách. Hráč jednou rukou
skracuje struny, druhou brnká prstami, plektrom alebo kovovými
prstencami. Je to od staroveku známy nástroj národných kultúr. Na
Slovensku bola veľmi rozšírená.
Gusle
Najbežnejší slovenský názov pre husle je gusle. Aj v Juhoslávii sú
gusle najrozšírenejším nástrojom. Majú veľmi zaujímavý tvar. Vyrábajú
sa z jedného kusa dreva, miesto vrchnej dosky majú napnutú ovčiu, osli
alebo zajačiu kožu. Krátky krk s mohutným kolíkom má má na konci krásne
vyrezávanú hlavicu. Na kolík sa upína jediná struna z konského vlasia.
Sláčik si zachoval prastarý tvar oblúka s rovným držadlom. Guslové
melódie tvoria podstatnú časť ľudovej poézie v Juhoslávii.
Škrabka
Škrabka je hudobný nástroj zložený z dvoch telies, jedno má zvrásnený
povrch, druhým sa pohybuje po zvrásnení a tak sa budí zvuk. Teleso so
zvrásneným povrchom je rôzne tvarované. Patrí k obľúbeným nástrojom
mnohých národov sveta. Osobitne známe sú škrabky z Latinskej Ameriky,
ktoré pre svoj zaujímavý zvuk prenikli do orchestrov tanečnej hudby.
Tam-tam
Je to najväčší druh gongu čínskeho pôvodu. Používa sa v symfonickom
orchestri ako voľne zavesený kovový kotúč a patrí medzi najhlbšie
nástroje. Vzbudzuje dojem hrôzy, blížiacej sa katastrofy, pripomína
zvuk veľkého vežového zvona. Používa sa v pianissime a fortissime.
Notuje sa buď v basovom kľúči na notovej osnove alebo len na jednej
linke.
Triangel
Je to voľne zavesený kovový trojuholník, do ktorého sa udiera kovovou
tyčkou. Stal sa súčasťou symfonického orchestra, kde zjasňuje zvuk.
Notuje sa najčastejšie v husľovom kľúči na tóne c2.
Vírenie sa označuje notou s tri krát preškrtnutou nožičkou.
Lýra a
kythara
Antickou gréckou hudbou sa začínajú dejiny európskej hudby. Lýra a
kythara sú najznámejšie starogrécke brnkacie strunozvučné nástroje. Ich
ozvučná skrinka vybieha do dvoch ramien. Lýra je zaoblená, kythara
hranolovitá. Ramená sú spojené priečkou a od nej sa k ozvučnej skrini
napínajú struny (7-11). Na lýru a na kytharu sa brnkalo prstami alebo
brnkadlom. Obidva typy poznáme aj z iných národných hudieb. Lýra sa
stala symbolom hudby.
Harfa
Harfa je hudobný nástroj trojuholníkového tvaru. Struny má bez
hmatníka. Tvar sa v priebehu storočí a v jednotlivých národných
kultúrach menil. Rám sa vyrábal z rôzneho materiálu, rôzny bol počet
strún, ich ladenie. Pre európsku hudbu bol dôležitý vývoj ladenia a
prelaďovania strún. Dnešná harfa sa prelaďuje prostredníctvom
mechanizmu ovládaného pedálmi a má aj tlmiaci pedál. Typ pedálovej
harfy je dokonalým sólovým nástrojom, stal sa súčasťou symfonického
orchestra. Harfa je vysoká 175-180cm. Pri hre spočíva medzi kolenami,
jej rezonančná skriňa je mierne naklonená k pravému plecu hráča. Pravou
rukou sa hrajú vyššie, ľavou nižšie polohy tónov. Príznačným spôsobom
hry je arpeggio, dajú sa tvoriť flažolety a triky. Notuje sa v husľovom
a basovom kľúči. Je to kráľovský hudobný nástroj.
Lutna
Lutna má rezonančnú skriňu tvaru polovice dyne s pripojeným krkom, na
ktorom je hmatník. V hornej časti krku sú upevnené kolíky na napínanie
strún. Druhým koncom sú struny upevnené v strunníku - kobylke nástroja.
Lutna bola hojne rozšírená už v starovekých národných kultúrach. V
Európe najmä v 15. až 17. storočí patrila k najrozšírenejším hudobným
nástrojom. Používala sa ako sprievod ku spevu. Väčšie lutny mávali aj
sprievodné struny vedené vedľa hmatníka.
Viola
Viola má tvar a zloženie huslí, je len o 3-4cm dlhšia. Štyri struny sú
ladené v kvintách, zapisuje sa v altovom kľúči, vyššie polohy v
husľovom kľúči. Sláčik violy je o 1cm kratší ako husľový, prút sláčika
je silnejší. Držanie nástroja a technika hry sú rovnaké ako pri
husliach. Tón violy má tmavšie zafarbenie, znie lkavo, preto hráva
clivé melódie. V orchestri má viola funkciu sólovú i sprievodnú.
Rohy
Rohy patria k najstarším nátrubkovým nástrojom, ich pratvarom bol
zvierací roh. Vyrábali sa z mušlí, kostí, slonoviny, neskôr bronzu,
cínu, mosadze. Majú oblúkovite zakrivený tvar trubice, ktorá sa
kužeľovite rozširuje. Staroveké typy rohov slúžili na dorozumievanie,
na signálne a oslavné účely. V európskej hudbe sú rohy známe od 12.
storočia. Ich pôvodný tvar sa postupne menil na kruhovito zakrútený,
ktorý sa v zásade zachováva dodnes. Rohy existovali v rôznych
veľkostach a v rôznych typoch.
Zvonce
Zvonce sú natriasaný a udieraný nástrojznámy už v starovekých kultúrach
a dodnes rozšírený po svete. Vibrátorom je plášť, budičom je srdce -
vešadlo s guľkovitým závažím na konci, zavesené na vnútornom ušku a
voľne pohyblivé. Zvonce sa vyrábajú z dreva, kovu i porcelánu, majú
veľkosť 2-150cm. Zvony veľkých rozmerov plnili slávnostnú a signálnu
funkciu.
Veľký
a malý bubon
Veľký bubon a malý bubon sú dvojblanové rytmické nástroje orchestra,
ktoré majú kovový plášť. Veľký bubon má priemer 75cm. Pri hre leží
valcom na podstavci alebo stojí na kovových nôžkach na zemi. Tón sa
budí údermi paličky s koženou hlavicou na jednu blanu. Notuje sa v
basovom kľúči na tóne c. Najčastejšie sa píše spolu s činelmi na jednu
notovú osnovu. Činel býva pripevnený na veľký bubon. Malý bubon má na
spodnej blade pripevnené 3-4 kovové struny. Pri hre nástroj stojí na
kovových nožičkách, alebo ho má hráč koženým pásom pripevnený na tele.
Notuje sa v husľovom kľúči na tóne c2.
|