V roku 2050 by mal team humanoidných robotov poraziť majstrov sveta vo futbale. Touto myšlienkou sa začala každoročná súťaž RoboCup. Kategória Junior (Rescue, Dance a Soccer) tvorí iba jednu časť súťaže. Súťaže sa zúčastňujú aj univerzitné teamy robotikov a programátorov v "dospeláckych" kategóriách:
Pre žiakov a študentov je určená posledná kategória RoboCup Junior (Rescue, Dance, Soccer). Táto "detská" kategória sa ešte delí na Primary (do veku 14 rokov) a Secondary (do veku 18 rokov).
Paralelne so súťažou RoboCup prebiehala v Intexe výstava robotov Robotrex. Čo sa týka návštevníkov výstavy, prekvapil ma veľký počet rodín s malými deťmi. Japonské deti sa tak už od detstva stretávajú s robotikou ako normálnou súčasťou života. Tiež ma zaujal jeden výstavný stánok, kde mali robotické stavebnice (od jednoduchých mechanických modelov až po programovateľné humanoidné roboty), kde sa deti mohli s robotmi pohrať a rodičia im mohli takéto stavebnice kúpiť (ako u nás Merkur). Neviem, ako je to v Japonsku s výučbou robotiky na školách a vôbec ako je u nich realizovaný školský systém (počet žiakov v triede, počet hodín, ...).
V jednej z hál sme objavili na predaj aj japonské chrobáky (nerobotické ale ozajstné, živé).
Ako som už bol býval spomínal, my sme súťažili v kategórii RoboCup Junior Rescue Primary. Pre žiakov bol vyhradený priestor, kde mali stoly a kde dospelácky vedúci nemohol vstupovať. Páči sa mi takéto riešenie minimálne z dvoch dôvodov:
Každý súťažiaci team mal dve jazdy rozdelené do dvoch dní. V čase okrem jázd mohli žiaci ešte na svojom robotovi pracovať, aby obstál čo najlepšie. Súťažiaci žiaci si mohli priniesť poster (plagát) alebo prezentáciu (chalani zbúchali za jednu noc radšej prezentáciu) a po jazde absolvovali interview s rozhodcami. Rozprávali sa o vývoji, stavbe a programovaní svojeho robota, o Slovensku a o živote. Za tých niekoľko dní na súťaži si chalani zvykli rozprávať po anglicky a nebol pre nich problém pristaviť sa pri komkoľvek a podebatovať s ním (aj vystavovatelia na Robotrexe väčšinou anglicky aspoň sčasti vedeli).
Plný počet bodov bol 310. V prvej jazde sme získali 280 bodov a neboli sme so svojim výkonom spokojní. V druhej jazde (po úprave software) sme získali 300 bodov, raz nám robot vybehol z čiary a tak nám 10 bodov chýbalo do plného počtu. Prevé dva teamy (Japonsko a Austrália) mali zhodne po 310 bodov (a o poradí rozhodoval čas), ďalšie dva teamy v poradí (Čína) mali 300 bodov, ale lepší čas než my. Tak sme sa umiestnili na piatom mieste. Chalani boli vcelku spokojní, bo chceli byť v prvej päťke. V podstate pred nami boli iba Austrálčania a Ázijci, takže z Európanov sme boli i tak najlepší.
Na súťaži v Banskej Bystrici si s naklonenou rovinou poradili iba pásové roboty (pre kolesové bola naklonená rovina príliš strmá). V Osake bola naklonená rovina menej strmá (alebo to bolo iným povrchom trate) a tak kolesové roboty dosahovali rýchlejšie časy.
V Banskej Bystrici sme získali infračervenú loptu pre kategóriu
RoboCup Junior Soccer (futbal). Na budúci rok chceme pripraviť team
dvoch robotov futbalistov a tak sme sa poobzerali aj okolo tejto
kategórie. Okrem Lego robotov tu bolo hodne robotov vlastnej
konštrukcie s ultrazvukovými snímačmi, so snímačmi magnetického poľa
Zeme a čo ja viem s akými ešte snímačmi. Na Intexe sme si kúpili hraciu
plochu pre robotický futbal, len si musíme ešte urobiť drevené
mantinely a bránky, aby sme mohli začať. Škoda, že sa u nás nedajú
zohnať neštandardné Lego snímače (ultrazvuk, kompas, IR snímač
vzdialenosti, ...). Ak bude čas, tak sa chystám s chalanmi na KMP
nejaké snímače vyrobiť (na detekciu IR lopty diferenciálny snímač
s dvomi smerovými IR fototranzistormi a snímač magnetického poľa s KMZ
51). Nejaké snímače (ultrazvuk, IR snímač vzdialenosti) a modul na
rozšírenie počtu vstupných snímačov (k RCX kocke by sa dalo pripojiť až
9 snímačov) sa dajú objednať z http://www.mindsensors.com.